Bolonský psík

Je to blízky príbuzný maltézskeho psíka a aj jeho úloha pre vládnucich rodoch a šľachte v renesančnom Taliansku bola podobná. Býval módnym plemenom najmä v 18.storočí. Vtedy však často mával žlté škvrny, kým dnes musí mať srsť čisto bielu farbu. V súčasnosti je vzácny, prevdepodobne preto, že je o niečo rezervovanejší a väčšmi pĺzne než bišónik. 

História plemena:

Bolonský psík dostal síce meno podľa severotalianskeho mesta Bologna, pravdepodobne však pochádza z južného Talianska. Prvý popis plemena bol zaznamenaný v 13.storočí. Často ho zamieňali za iné bišóniky a oficiálnej registrácie sa dočkal až v roku 1934.

Charakteristika:

Malé labky majú ružové alebo čierne pazúriky.

Srsť tvorí zvlnené pramienky.

V pokoji je chvost spustený, pes v afekte ho stáča a nesie ponad chrbát

Dlhá srsť pokrýva celé nohy, psík nemá podsadu.

Základné údaje:

Pôvod plemena: Taliensko

Vznik plemena: stredovek

Pôvodné určenie: spoločník

Terajšie určenie: spoločník

Priemerný vek: 14-15 rokov

Iné nýzvy: Bolognes, bichon Bolognese

Hmotnosť: 3-4 kg

Výška: 25-31 cm

Chceš bolonského psíka?

-vhodný k deťom

-vhodyný do mesta/ bytovky

-znáša vysoké teploty

-vyžaduje starostlivosť o srsť

-znáša aj iné psy