Svet je proti mne!
1. Kapitola
Prišla mi správa od Lei /Doma si? Nejdeš von? Nudím sa! Čo robíš?/
/Idem, Kam? Aj ja sa! Nič také./ /Ok príď ku mne, a nevadilo by ti keby ide aj ségra?/
/Prídem, dohodneme sa u tebe ale nie nie nevadilo./
Prišla som od Lei chceli sme ísť na kolu a pizzu, jej mamina nám však podhodila jej malú sestru. Volá sa Janka ma 6 a no teda je dosť otravná boli sme sa hrať na ihrisku behala ako splašená po celom ihrisku. „ Ja chcem ísť tam a tam...“ . Keď sme boli na kolotočoch spadla som a roztrhla si rifle neboli nové. Našťastie! Ale pobavila som dosť ľudí, na zemi som sa rozčapila ako žaba keď po nej prejde auto, do zadku mi udrel kolotoč, spadlo na mňa nijaké decko a zvolalo -„Hiooo“. „ Ja nie som kôň krpec, zlez zo mňa“. „Hiooo“ . „Pomóc“ zvolala som trochu chaoticky. „Prepáč ja nooo, môj brat on, nooo sori“ Konečne niekto zložil zo mňa to stokilové mláďa! „To nič“ s úsmevom som sa obrátila na toho chalana, iba vtedy mi došlo že pred do mnou stojí Marcel. Bol to ten najkrajší chalan v škole, dá sa povedať že aj v okolí, naše baby v triede sa z neho išli rozkrájať, áno aj podľa mňa je fajn.... No na moje veľké šťastie som tam stála dotrhaná, strapatá a spotená, úžas, čo viac dodať?!!
Prvý deň za mnou! Deň začal pomerne dobre keďže sme boli pondelok u tety Lindy, a tá mi ako vždy darovala dačo zo svojho úchvatného šatníka! A tak som nemusela ráno stresovať čo na seba, teta Linda mi totiž darovala vyblednuté džínsy že vraj mali tmavomodrú farbu!? Ale teraz sú noo ako to povedať slabomodré hhh! Potom krátke trička prvé s nápisom mam naj tetu, no čo je to pravda!, a tričko s nápisom I’m fine. Do školy som si obliekla to s nápisom Mám naj tetu a tie džínsy čo mi dala. Keď som prišla do školy skoro som spadla na zadok, baby sa za tu chvíľu naozaj zmenili. Nezmenil sa však Erik, stále rovnako protivný. Erik je Miškin brat, podľa niektorých báb je rozkošný?! Keď sme boli malé hrávali sme sa spolu, teraz ju však často nevidím, je o do mňa o necelý rok a pol staršia. Miška som mnou nechodí do školy chodí na nijakú špeciálnu školu pre nadané deti.. . No a teraz k téme keď som išla okolo neho spýtal sa ma „Myslíš tetu Lindu?“ „Hej“ „Miša ťa pozdravuje bude mať narodky tak ťa pozíva na oslavu ak chceš môžeš prísť ďalšie veci ti vraj pošle e-mailom.“ „Dobre“ odpovedala som trocha v šoku Miška ma oslavu, a mňa tam pozíva?! What? Mňa? „Tak prídeš?“ „Hej prídem.“ „To tričko ti dala teta Linda?“ „Čo?“ „Pýtam sa či ti to tričko dala teta Linda?“ „Hej.“ „Prečo?“ „Nó lebo vyzeráš normálne.“ „Normálne?, chceš povedať že inokedy nevyzerám normálne?“ „Nie ja lenže inokedy vyzeráš ako keby ťa povracala dúha.“ „Tak to ti pekne ďakujem, ty nevizeráš o nič lepšie.“ Až teraz som si uvedomila že kričím. Malí krpci a ich rodičia na mňa hľadeli ako na debila, preto som si zobrala tašku a odišla. Baby už boli preč asi išli do triedy. „Manželské problémy?“ spýtala sa Kika a baby sa začali smiať „Čo?“ „S Erikom samozrejme!“ Tašku som si hodila k lavici a posadila sa vedľa Sisi. „S Erikom nie sme manželia!, to by mi ešte chýbalo.“ Precedila som pomedzi zuby. „Bože ochraňuj ma len to nie!“ Prešiel po pri nás Erik. Na to sa baby začali smiať. Chalani majú spoločnú techniku na ktorej nič nerobia, za to mi mame svet práce a musíme okopávať buriny. Oni v dielni vŕtajú diery na klince celí rok. Nikdy im nie je ani príliš teplo ani zima. My cez zimu presádzame kvety cez leto kapeme na slnku.
Celí deň potom bol celkom v pohode, “CELKOM“ na obede som však stretla Marcela nevšimla by som si ho keby Kika nepovedala „Mam také tušenie že Deviataci sa o nás rozprávajú“ na to jej Lea trepla „To asi pre to lebo minule keď sme boli s Ivi a mojou nepodarenou sestrou na ihrisku tak sa Ivča strepala, a zletel na ňu Marcelov brat, a potom sa jej tam ospravedlňoval. „To fakt“ omdlievala Kika, prebodla som Leu pohľadom a ta našťastie zmĺka. Lenže umlčať Kiku je asi také ľahké ako pochopiť matiku (v mojom prípade). Tvárila som sa že mi je jedno, ako okolo mňa ľudia odpadávajú na moje veľké šťastie to však nešlo. Marcel prišiel totiž prišiel ku mne sadnúť aj s kamošmi. Toto som ignorovať nemohla a hlavne nie keď okolo mňa prešiel Erik a prebodol ma pohľadom a Marcela tiež. Čo som mu urobila? Baby sa na mňa pozerali ako na debila, preto som stala čo si o sebe myslí ja nie som jedna z dievčat ktoré po ňom šalie. Nepriznávam to. Zobrala som svoju tácku položila je na stojan dala tanier, pohár a ostatne veci do okienka na špinavý riad poďakovala kuchárke a zdrhla. Čo som mala robiť? Nič lepšie ma nenapadlo. Doriti mám ísť z Leou na kofolu dačo chcela prebrať. Preto som sa otočila a skoro zletela zo schodov. Zrazila som sa s Erikom. „Kamže? Kamže?“ na tvári mu pohrával úsmev. „Za Leou“ „To je dobre už som sa bál že ideš za tým magorom Marcelom.“ „Neurážaj ho za to ti nestojí!“ povedala som. Erik sa usmieval ako totálny cvok. „Ak mi klameš tak si ma neželaj !“ vyškieral sa mi. Pristúpila som na jeho hru „Ak ti klamem čo spravíš?“ „Neklameš taká dobrá herečka nie si nefandi si. “Čo by si spravil hovor!“ Erik zvážnel „Nedovolím aby ublížil malej Meletovej, lebo to môžem iba ja!“ „To nemôžeš ani ty a neboj sa som už dosť veľká.“ Na to ma Erik začal štekliť. Ja ho trieskať. „Ehm!, dovolíš“ stal pri nás Marcel. Erik sa postavil pred do mňa. Keď takto uvažujem dá sa len ťažko určiť kto by vyhral keby sa pobili. Ja však o bitku nestojím!. „Nedovolím!“ Povedal Erik. Baby nás pozorovali. „Nie som malá!“ odstrčila som Erika a na Marcela sa nepekne pozrela zobrala tašku a zase zdrhla. Keďže Lea bola pripravená, mala tašku a všetko zhrabla som ju za ruku a spolu vyšli von. Akurát sa rozpršalo počula som ako na mňa Erik volá a tlmený náraz. Zľakla som sa vbehla naspäť a uvidela ako sa Erik s Marcelom mlátia. Preto som s kríkla na chalanov popri aby ich od seba odtrhli. Podarilo sa. Keď bolo po všetkom obidvaja chalani sa na mňa pozreli a neskôr všetci. Lea ma vytiahla von nasadili sme si kapuce a odišli. Po chvíli som sa ozvala „Čo to bolo?“ „Neviem“ potichu povedala Lea previnilo. „Poď ideme na kofolu!“ povedala „Je – 5 stupňov a ti chceš piť kofolu?!“ Šibe jej? „Tak poď na horúcu čokoládu.“ Neskôr sme a Leou prebrali celú scénku. Čo tým myslel že ma ochráni? Podľa všetko ho to však myslel vážne!
Piatok ráno, ráno pri ktorom si každý povie sláva už je piatok, až na mňa. Pomaly stanem z postele, svojim slimačím tempom sa odplachtím do kúpeľne umyjem si zuby. Niekde som počula že najlepšie je keď si zuby umyješ hneť ráno. Naraňajkujem sa a odchádzam do svojej izby prichystať sa. Prečo ja? Stojím pred svojou skriňou nemám nič na seba. Teda ak nerátam tie veci čo mi dala teta. „Kašlem na to!“ poviem po chvíli hrabania sa vo svojich veciach. Vytiahnem staré džínsy, mikinu, tričko a natiahnem ich na seba pripravím si knihy, zhrabnem tašku a vyrazím do školy. Keď som už pri škole a vchádzam do vnútra, uvidím Ninu pridám do kroku aby si ma nevšimla. Nemám práve náladu na rozhovory. Včera v škole to bolo strašné, nemala som chuť si to ani zapísať. Všetci hovorili iba o tom čo sa udialo v jedálni. Dúfam že Lea bude v škole potrebujem pomoc, niečo ma napadlo.
Matika najhoršia vec na svete. Vypočítaj príklad ak a = 2, b = 6 (2 . a . b + 1 . 6,8 - (5+ 12 . 8) + 6 . (- 5) – (- 8) – 5 . b + a .15 + 70 :10 + 0,2) . (-1) = 85 Mne to vyšlo -53,6 Teraz ale k téme v škole som zistila že podľa všetkého na to zabudli, aspoň jedna dobrá správa. S Leou som sa však nemala kedy porozprávať učiteľ fyziky sa s ňou potreboval dohodnúť kvôli známke že vraj jej vychádza medzi. Hlúpe polročne vysvedčenie na čo je vlastne dobré? Ako som spomenula mame matiku a nemá význam dávať pozor. Sisa chýba preto som sa nudila a nemala sa s kým zabávať, matika jediný predmet pri ktorom ani ona nedáva pozor. Zvykla som sedávať s Leou ale ona sedí s Karin, na opačnom konci triedy. Nemôžme totiž sedieť spolu zabávame sa preto sa Sisa vymenila s Leou. Sisa a Karin sú v pohode. Niekedy ja Kaja a Lea chodíme spolu vonku. V pondelok budeme písať písomku super, idem dávať pozor nech dostanem aspoň 3. Po chvíli sústreďovania a namáhania som sa na to opäť vykašľala. Načmárala som na papier Nepôjdeme dnes von potrebujem ste bou dačo prebrať! A dlho sme neboli spolu vonku pls : ) I. Potom som ho hodila Lei, lístok ale nechtiac pristál na hlave nášho matikára na čo som vybuchla smiechom a pár spolužiakov so mnou ktorý si to všimli . „Pán učiteľ mate na hlave kriedu“ povedal Mišo a potláčal smiech. Učiteľ siahol na hlavu zalovil vo vlasoch a vylovil môj papierik našťastie mám nečitateľné písmo. Zmetený matikár položil lístok na učiteľský stôl. Zazvonilo a on sa pobral preč. Papierik som ihneď chcela zobrať zo stola niekto ma však predbehol. Bola to Alica všetko čo tam bolo na písane prečítala na hlas. „S kým sa chceš stretnúť“ spýtala sa provokačne „Teba do toho nič“ odvrkla som. „Mňa do toho práveže veľa“ Nechcelo sa mi s ňou hádať preto som povedala „Super tak ťa je do toho veľa“ „S kým sa chceš stretnúť?“ spýtala sa naliehavo. „Čo ťa tok tak zaujíma?“ „Som len zvedavá“ nedala sa nachytať „S Leou“ odvrkla som a pobrala sa za ňou spolu sme zdrhli na wecka. Mala by som prestať s tým utekaním nie je to veľmi dobré.
Vonka sa konečne ochladilo, nie veľmi, stále je viac ako 0°C ale aj to je niečo. Do okien bičuje dážď. Človek by šiel von ale pri pomyslený ako by dopadol keby to skúsil, sa račej skryje a pozoruje matku prírodu z pohodlia svojho domova. Neznášam takéto dni, pri nich má každý zlú náladu a kto mu nemám čo robiť, okrem učenia. Mama pobehuje po byte a snaží sa upratovať (prehádzať veci tak aby nikto okrem nej nevedel čo kde je), moja snaha pomôcť jej vyšla na zmar. Niekedy mi je ľúto že nemám otca, teda mám asi, matky mi odmieta povedať čokoľvek čo by s ním súviselo a popiera rodinu z jeho strany (tetu žije niekde v zahraničí). Niekto zvoní pri dverách, ísť otvoriť ak chce bytosť odsúdená na nemilosť prežiť. Prišla jedna z maminých hysterických kamošiek. „Achoj, mochem ist do vnutcha...?“ v preklade ahoj môžem ísť do vnútra. Nanešťastie som nestihla odpovedať, okamžite pri mne stala matka strčila mi do ruky utierku a vyhodila ma do svojej izby, ako keby som bola ja ta ktorá sa nespráva slušne „ÓÓ.. ako to len stíhaš všetko robiť sama, ja ťa obdivujem moja milá.“ „Mala by niečo robiť aj tvoja nevďačná dcéra takto sa upracuješ k smrti....“ Asi zavolám Kike prestáva pršať, a ja nemám nervy. Ivana prišla do obývačky „ To nám ani nespravíš kávu?“ „Nie!, mate zdravé ruky aj nohy obslúžte sa.“ odvrkla som. „Nepapuľuj!, a choď spraviť kávu“. „ Dobre a môžem ísť potom von.“ „Choď kam chceš.“ Doniesla som dve kávy do obývačky jednu ktorá vyzerala ako káva ale určite ak nechutila a druhú normálnu, cukor a lyžičky.
Prešlo pár dní a svet sa zdá byť na nepoznanie prírodu zahrievajú prvé jarné lúče, a ja spolu s Ninou a Kikou sedím na lavičke pred našou školou pozorujem s nimi Martina, ako hrá futbal Nina sa totiž páči asi pol roka a tak vždy keď je na blízku musíme ho obdivovať. „......ale aj Kubo je pekný že?“ „Nie Martin je krajší!“ „ Čo si myslíš ty?“ spýtala sa ma Kika keď sa nevedela s Ninou zhodnúť „Osobne si myslím že obidvaja sú rovnako pekný....“. Nič iné človek ani nemôže povedať aby nikoho neurazil, ak sa otočím do prava každý preberá iba „óó rozmaže sa mi špirála ak neprestane pršať...“, „myslíš že mám v tom veľký zadok...“, „pre Boha došiel mi mejkap....“ no to je strašne! Ak sa otočím doľava tak každý drží mobil v ruke a fotí sa, „.... na tejto vyzerám strašne odfoťme sa ešte raz“. „Čauko Nina podáš mi prosím loptu“ „Jasné!“ Nina vyskočí ako keby ju trafil blesk, beží pre loptu nech ju môže podať Martinovi. „Čo sa máme vlastne zajtra učiť“ zmením tému skôr než si Nina sadne. Na tvári sa jej usadil rumanec, ona by však dokázala zabehnúť aj 100-kilometrov len aby si ju všimol, nieže by to bolo potrebné Nina je totiž veľmi pekná ale niekedy jej aj trochu šibe, trochu viac. „myslím že nič“ „ok“. Kika, Ivana a Nina neskôr išli ku Kike kde všetky tri preberali ako inak preberali Martina.